Na fotografii bývalý funkcionár Gruzínskej komunistickej strany, námestník ministra obrany a veľvyslanec, v súčasnosti investor a prezident skupiny Gino Holding Nodari Giorgadze.
Vyštudovaný fyzik, právnik a doktor ekonómie, bývalý vojak v Afganistane a menovaný za gruzínskeho ministra obrany, politik, diplomat a poradca prezidenta Eduarda Ševardnadzeho s priam dobrodružnou biografiou, Gruzínčan a Slovák Nodari Giorgadze si z viacerých možností vybral pre svoje pôsobenie práve Slovensko. Okrem krásnej slovenskej prírody si zakladateľa aquaparku v Bešeňovej získali dobrí ľudia, zvyky podobné tým v jeho rodnej krajine a investičné príležitosti. Po výstavbe Bešeňovej začal stavať bytové domy, hotelierstvo, podnikať v energetike, ale vrátil sa aj k diplomacii, tentoraz obchodnej a podnikateľskej. V Gruzínsku buduje podobné alebo aj väčšie projekty ako na Slovensku, ktoré otvárajú dvere slovenským investorom, podnikateľom a politikom.

Video je online na: https://www.trend.sk/spravy/ako-vznika-male-slovensko-gruzinsku-preco-krajiny-oplati-investovat 

Prečo ste sa rozhodli žiť a podnikať na Slovensku?

Vďaka Lacovi. V roku 1993 sa gruzínska vláda a prezident E. Ševardnadze rozhodli vyslať veľvyslancov krajiny do zahraničia. Ako hlavný poradca prezidenta a námestník ministra obrany som prišiel do Rakúska v rámci diplomatickej misie. Odišiel som aj na Slovensko a kúpil som si chatu vo Veľkých Uherciach neďaleko Partizánskeho.

Raz v zime sme išli na víkend s mojou rodinou a rodinou mojich známych z Rakúska na tú chatu. Nebola tam však voda a v piatok večer bola situácia zúfalá. Chata je veľká, pekná, ale bez vody. Vonku sneh, mínus desať stupňov. V dome asi 70 metrov od môjho ma zbadal chlapík. Bol to Laco, hlavný technológ v miestnej továrni na obuv. Nezištne nás zachránil, odpojil svoju vodu a pripojil našu. Vtedy som si povedal, že keby som niekedy musel bývať niekde inde ako v Gruzínsku, bolo by to na Slovensku.

A nakoniec sa to stalo.

Po skončení diplomatickej misie vo Viedni mi ponúkli návrat do vlasti a pobyt v Rakúsku. V tom čase sa však projekt Bešeň začínal sľubne rozvíjať, takže Slovensko bola jasná voľba. Navyše, Gruzínci a Slováci sú si mentálne blízki, máme podobné tradície a zvyky.

Slovensko má veľa bohatstva, lesy, vodu, hory. No a najväčším bohatstvom je ľudský faktor. To je srdce človeka, dobré vzťahy, dôvera, čestnosť a ochota pomôcť.

Vaším prvým projektom bol aquapark Bešeňová. Prečo práve tento?

V tom čase som mal takmer 50 rokov a dovtedy som celý život pracoval pre štát. Chcel som dokázať, že si viem postaviť niečo vlastné aj bez štátnej podpory. V tom čase bolo kúpalisko Bešeňová v katastrofálnej situácii, zaťažené exekúciami a obrovskými dlhmi. Majiteľom som navrhol, že všetky dlhy prevezmem a vyrovnám ich. Takto som začal s rozvojom projektu Bešeňová. Bola to ťažká práca. Kúpil som ho v decembri 2003.

Ako to dopadlo?

Práve vtedy otvorili Tatralandiu, len 25 kilometrov od Bešeňovej, 28 hektárov s vynikajúcimi atrakciami, bazénmi, dokonca aj termálnym. Bola to veľká výzva a riziko. Ale veril som svojmu projektu a filozofii, že aquapark v Bešeňovej ponúkne všetko, čo ľudia potrebujú pre nerušený relax. Návštevnosť aj tržby postupne rástli. Bešeňová časom Tatralandiu predbehla a stala sa obľúbeným miestom pre zahraničných, ale čo je dôležité, aj pre domácich hostí.

Prečo ste sa rozhodli pre aquapark? Premýšľali ste od začiatku o spojení s apartmánovým hotelom?

Nie, vtedy som o bytoch neuvažoval. Bešeňovú som vlastne kúpil náhodou. Prešiel som okolo a zastavil som sa tam. Vtedy mi napadlo, že by som si mohol kúpiť Bešeňovú a podnikať v tejto oblasti. Ako vyštudovaný fyzik, doktor ekonómie a právnik som chcel zistiť, ako by som si s touto úlohou poradil. Hneď po kúpe lokality som navštívil dvanásť krajín v Európe, Amerike a Ázii. Pozrel som si rôzne aquaparky a zisťoval, aká je filozofia ich fungovania, čo si zaslúži a čo sa ľuďom páči.

A čo si zistil/a?

Myšlienkový systém je iný v Amerike, iný v Európe, iný v Ázii. Nuž, všetci ľudia majú dve ruky, dve nohy, takže som hľadal tú najdôležitejšiu vec, na ktorej to všetko stojí.

Na Slovensku ľudia chodievali do hostincov, zhromažďovali sa tam celé rodiny s deťmi. Aby sa mohli presunúť do aquaparku, malo by tam byť prostredie, kde si môžu nerušene oddýchnuť a nájsť všetky služby. Veľmi dôležitý je aj pocit bezpečia, že sa dieťa nestratí a že ho rodičia majú stále na očiach. Preto sme Bešeňovú postavili tak, aby sa nikto zvonku nemohol dostať dnu ani von bez kontroly. Ubytovacia časť je postavená tak, aby človek videl areál a všetky bazény zo svojej izby.

Platí to aj pre projekt nového apartmánového hotela?

Naším najnovším projektom, ktorý sme otvorili v roku 2021, je hotel Akvamarin – deväťposchodový štvorhviezdičkový hotel s 235 apartmánmi a štúdiami priamo prepojenými s vodným svetom. Je to projekt, ktorý si ľudia obľúbili. Podľa Európskej asociácie vodných parkov patrí vodný park v Bešeňovej od roku 2009 medzi desať najlepších vodných parkov v Európe. Aj noví majitelia z TMR dbajú na to, aby všetko fungovalo perfektne.

Predali ste aquapark ako celok?

Nepredal som ho, ale ako dieťa sa dobre daroval alebo oženil. A ako dobrý otec kontrolujem, či je v rodine všetko v poriadku. Vyzerá to, že to ide skvele. No, nepredal som všetko, niečo som si nechal v Bešeňovej.

Ako dlho trvalo, kým sa vám vrátila počiatočná investícia?

Ziskovou sa stala v roku 2012. Skutočný zisk prišiel dva roky po finančnej kríze a Bešeňová ho generuje dodnes.

Hovoríte, že ste si nechali nejaké akcie. Prečo?

Nechal som si určitú časť pozemku vrátane pozemku, na ktorom je postavený apartmánový hotel. Postavili sme apartmány a časť z nich sme predali, aby sme si nemuseli brať bankový úver. Takže celá výstavba sa uskutočnila s pomocou peňazí kupujúcich. Začali sme stavať v roku 2019 a pokračovali sme aj počas pandémie. Bolo to ťažké, ale s odovzdaním budovy sme meškali len tri alebo štyri mesiace. Odvtedy sme splnili všetky záväzky, ktoré máme voči vlastníkom bytov. Každý štvrťrok všetci dostávajú výnosy, ktoré sme im sľúbili.

Ako funguje model bytového domu?

Už v rokoch 2008 a 2009, keď sme začali stavať apartmány v aquaparku, sme spustili program s jednoduchou ponukou – my postavíme apartmány, vy ich kúpite, my ich budeme prevádzkovať a 65 percent zisku pôjde vám a 35 percent nám. Nebudete mať žiadne starosti a navyše si niečo zarobíte. A fungovalo to skvele.

Použili ste tento princíp v prípade Aquamarine?

Tam sme vytvorili model založený na kúpe bytu s tým, že investorom dávame nie pohyblivý, ale garantovaný výnos šesť až sedem percent. Investor si kúpi byt napríklad za 100 eur, z čoho každý štvrťrok dostáva garantovaný výnos bez toho, aby sa musel čokoľvek zaoberať. My všetko prevádzkujeme, staráme sa o kúrenie, elektrinu, opravy, údržbu a investori dostávajú iba výnos. Najdôležitejšie je, že hoci môžu výnos dostať aj v banke, na konci obdobia im zostanú len peniaze, ktoré boli znehodnotené infláciou. V tomto prípade majú nehnuteľnosti, ktorých hodnota sa časom zvyšuje. Navyše, byty si môžu určité obdobie roka užívať pre seba – až 28 dní, ak nie sú obývané. Na začiatku bola predajná cena za štvorcový meter tritisíc eur, tie posledné už stoja viac ako dvojnásobok.

Po Bešeňovej ste sa pustili do ďalších projektov. Čo vás k tomu viedlo?

Kamarát mi raz ukázal kaštieľ v Orlovom v Považskej Bystrici, ktorý bol v hroznom stave. Štvrtina strechy neexistovala, zatekala a nič nefungovalo. Bola možnosť kaštieľ kúpiť. Najprv som nechcel, ale keď som sa nad tým viac zamyslel, pomyslel som si, prečo nie? Som Gruzínec, ktorý prišiel na Slovensko s prázdnymi vreckami. Stal som sa občanom krajiny, podnikateľom, zarobil som si tu peniaze. Prečo by som mal investovať inde? Preto som sa rozhodol kaštieľ kúpiť a postupne ho pomaly rekonštruovať. Pôvodne som si myslel, že to bude stáť maximálne tri milióny eur.

Pred rekonštrukciou sme urobili architektonicko-historický prieskum, na ktorom pracoval medzinárodný tím a vďaka ktorému vznikla historická kniha o kaštieli z roku 1612, ale aj o histórii Považia vo všeobecnosti. Zaujalo ma to a rozhodol som sa, že keď budem robiť rekonštrukciu, musí byť veľkolepá. Preto stála namiesto toho tri až dvanásť miliónov eur. Výsledkom bolo vynikajúce výsledky a v roku 2018 sa kaštieľ zaradil medzi 50 najlepších butikových hotelov na svete a vlani sa stal najlepším historickým svadobným hotelom v Európe.

Dáva to ekonomický zmysel?

V kaštieli je 47 izieb. Priatelia sa ma pýtajú rovnakú otázku ako vás – kde je ekonomika? No, nie všetko sa musí točiť len okolo ekonomiky. Je tam niečo o hrdosti. Tak som vrátil peniaze, ktoré som zarobil v krajine. Predtým sa v kaštieli stretávali panovníci a šľachta, dnes tam chodia normálni Slováci, Gruzínci, Maďari, Poliaci a Česi. Sedíme tam, pozeráme sa na tú krásu a hovoríme „chvála Bohu“.

Čo pre teba znamená úspech?

Bešeňová beží fantasticky, keď tam dnes prídete, je to skoro ako malé Beverly Hills. V kaštieli je to rovnako fantastické. Nádherný hotel, krásny anglický lesopark, to všetko si vyžadovalo veľa peňazí. Ale zatiaľ som nestretol nikoho, kto by opustil tento svet a vzal si so sebou peniaze alebo majetok. A keď niekto niečo zanechal, bolo to len dobré meno alebo diela, ktoré vybudoval. To je úspech. Zanechať po sebe niečo hodnotné. Pre mňa nejde len o predaj, kúpu, zarábanie peňazí. Staviam len veci, ktoré dokáže len málokto. To je môj koníček.

Svojimi budovami tiež prispievate k prosperite miesta alebo regiónu.

Pri podnikaní je dôležité aj to, kto zastupuje obec. Napríklad v Bešeňovej je starostom Martin Baran. Je to fantastický, veľmi inteligentný človek, ktorý miluje komunitu, ľudí a chce pre nich urobiť niečo špeciálne. Na začiatku v obci neboli dobré cesty ani osvetlenie. Spolu s ním sme dokázali vytvoriť to, čo tam momentálne je. Predtým v starej časti Bešeňovej žilo 375 ľudí a bolo tam 127 registrovaných budov. Dnes má takmer každý dom hotel alebo hostel s kaviarňami alebo reštauráciami. Občania sú dnes bohatší, Bešeňová má teraz takmer tisíc obyvateľov. Okrem Bešeňovej sa darí napríklad Liptovskému Michalu, Liptovskej Teplej, Ivachnovej a ďalším obciam. Spolu so starostami okolitých obcí a primátormi miest sme založili turistický klaster Liptov. Dokonca som zorganizoval expedíciu starostov do Gruzínska, aby sa zoznámili s kolegami z inej krajiny.

Na Slovensku podnikáte aj v oblasti gastronómie a energetiky.

Prevádzkujem reštauračné zariadenia v Apollo Center, Lakeside Park a Aupark. Snažili sme sa ponúknuť vlastný koncept s ponukou gruzínskych a talianskych špecialít. Venujem sa aj fotovoltaike, v Kamenično sme postavili dve fotovoltaické elektrárne s objemom štyri megawatty a jeden megawatt. V Ivachnovej pripravujeme veľký bytový projekt na piatich hektároch, má to byť nová dedina so všetkými službami. Povolenia chceme získať v priebehu budúceho roka a realizácia bude do piatich rokov.

Väčšie projekty však realizujete v Gruzínsku. Prečo?

Dôvod je jednoduchý – v Gruzínsku treba urobiť oveľa viac ako na Slovensku. Veľa vecí sa tu už postavilo. Európska únia a európske fondy, štát, k tomu výrazne prispeli. Podpora bola viac ako 50 miliárd eur, čo je obrovská pomoc pre rozvoj hospodárstva a infraštruktúry, ako sú cesty a diaľnice. Gruzínsko sa k tomu až teraz približuje. Je tam, kde bolo Slovensko v roku 2000.

Preto je teraz čas investovať v Gruzínsku. Dnes sa dajú pozemky kúpiť za desať až dvadsať eur. No, o pár rokov budú stáť sto eur. A to nehovorím o cenách materiálu a práce. To všetko sú parametre, ktoré treba zohľadniť. Preto je dnes v Gruzínsku obrovská šanca dobre investovať. Napríklad postavíme malé kúpeľné mesto na území tridsiatich hektárov priamo pri Tbiliskom mori. Územný plán bol schválený v máji 2024.

Môžete nám povedať viac o najväčších projektoch v Gruzínsku?

Najväčší projekt, ktorý tam realizujeme, je Tbiliský bulvár – Malé Slovensko. Na 350 hektároch bude 29 metrov štvorcových budov. Do tejto oblasti sa už investovalo 60 miliónov eur a teraz začíname tretiu etapu – hotel Promenada, čo je niečo podobné ako promenáda pri Eurovei. A pozývame tam aj slovenských investorov.

Po dokončení projektu bude na ploche 29 hektárov bývať približne štyritisíc ľudí. Kapacita hotela by mala byť okolo 700 izieb. Rozšíri sa aj aquapark, ktorý môže naraz ubytovať až osemtisíc ľudí. Navyše sa tu nachádza kongresové centrum, materská škola, škola, poliklinika a kúpeľné mesto. Na jednej strane je vodná nádrž, ktorú miestni nazývajú Tbiliské more, na druhej strane les, na tretej arborétum a na južnej strane aquapark Gino Paradise Tbilisi a päťhviezdičkový hotel Gino Seaside.

Máte v Gruzínsku aj iné projekty?

V historickom centre Tbilisi momentálne staviame hotelový komplex Gino Grand Hotel Tbilisi. Aj táto budova sa stavia s čisto slovenskými investíciami. Pripravený na realizáciu je aj butikový hotel Thermal v lyžiarskom stredisku Bakuriani. Sneh je tam od konca novembra do začiatku mája. Má najlepšie klimatické podmienky a jediné miesto, kde sa nachádza vrt s teplou geotermálnou vodou. Budeme mať teda jediný butikový hotel s termálnou vodou v regióne.

Asi najväčšou investíciou je však Tbiliský bulvár – Malé Slovensko. Aký je jeho cieľ?

Malé Slovensko vznikne na území 29 hektárov v hlavnom meste Tbilisi. Ja, ako fyzická osoba a občan Slovenska, alebo moja spoločnosť vlastním celý pozemok. Investícia bola z mojich peňazí alebo peňazí mojej spoločnosti, určitá podpora prišla od Slovenskej eximbanky. Už sme tam investovali 60 miliónov eur a zriadili sme niekoľko ulíc. Jedna sa volá Liptovská, druhá Bešeňová.

Pribudnú ulice Košická, Žilinská a Banskobystrická. Takže je to Malé Slovensko. A preto pozývam Slovákov, aby investovali do tretej fázy, ktorá je na úrovni 200 miliónov eur. Ako Slováci zatiaľ nič podobné vo svete nemáme, ale mali by sme. Máme ambíciu, zaslúžili sme si ju a určite ju postavíme.

Nedávno ste tam privítali slovenskú vládnu delegáciu, takže vaša aktivita spája dve krajiny, dve podnikateľské prostredia.

Tento rok sme oslávili desiate výročie prvej slovenskej investície v Gruzínsku, konkrétne do aquaparku. Od roku 2014 sme do projektov v Gruzínsku investovali 110 miliónov eur. Preto som požiadal slovenskú vládu, aby si našla čas prísť do Gruzínska a pozrieť sa, do čoho investujeme. Je to pocit hrdosti, keď v Gruzínsku veje slovenská vlajka, budova nesie slovenský názov.

Po stretnutiach ministrov oboch krajín navštívila vládna delegácia aquapark a oboznámila sa s jeho fungovaním. Gruzínska vláda videla záujem vlády SR a zvýšila svoju podporu. Ďakujem celej slovenskej delegácii za podporu. Toto je konkrétny príklad spolupráce medzi vládou a podnikmi v prospech šírenia dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Takže pozitívne impulzy prinášajú pozitívne výsledky?

Na každej budove si členovia vlády mohli pozrieť, kto ju postavil. Je na nej slovenská vlajka a navyše nápis „Toto je slovenská investícia“. A tam, kde výstavbu podporila eximbanka, aj „Podporované eximbankou“. A to je dôležitá vec, pretože tam chodia aj Nemci, Francúzi, Indovia, Číňania a Američania. A keď vidia našu vlajku, je to niečo, na čo môže byť každý človek hrdý.

Dr. Nodari Giorgadze
Rodák z Tbilisi študoval fyziku a medzinárodné právo v hlavnom meste Gruzínska. Doktorandské štúdium absolvoval na Akadémii medzinárodného práva a ekonomiky v Moskve. Po ukončení štúdia pracoval ako inžinier, dva roky slúžil v Afganistane. Po návrate pracoval ako šéf polície v Tbilisi, neskôr sa stal úradujúcim ministrom obrany, poslancom parlamentu, šéfom parlamentnej strany a poradcom prezidenta E. Ševardnadzeho. Od roku 1993 pôsobil ako prvý veľvyslanec vo Viedni. Ako vedúci delegácie zastupoval Gruzínsko v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a bol stálym zástupcom Gruzínska v európskom sídle OSN vo Viedni. Pôsobil aj ako generálny delegát pre krajiny strednej a východnej Európy vo Svetovej organizácii vojnových veteránov so sídlom v Paríži. Na Slovensku žije od roku 2001, od roku 2003 je občanom Slovenskej republiky a od roku 2016 je aj honorárnym konzulom Gruzínska v Slovenskej republike. Je čestným občanom Bešeňovej a Tbilisi.

Zdroj: BRANISLAV RAČKO
Giorgadze: Staviam také veci, aké dokáže len málo ľudí | TREND
Ronald Ižip
Šéfredaktor